16 čislo
Nazov: Úvodné slovo
Autor: Mgr. Dana Tóthová
Strana: 3
Dobrý deň.
To je nádherné ráno... Je sedem hodín, rosa na tráve sa trbliece ako v starej českej rozprávke. Tráva je svieža, pár dní dozadu pršalo každý deň. Vtáky akoby zacítili novú jar. Spievajú, tešia sa z nádherného dňa. Majú ešte chvíľočku čas. Keď slnko vystúpi vyššie, schovajú sa do korún stromov a na očiach zostanú už len večne sa hádajúce vrabce. Tie permanentne obsadzujú hniezda lastovičkám, ktoré sa chodia sťažovať k susedom.
Spomenula som si na čas spred mesiaca, keď sme sa vracali z práce. Zastavili sme sa v malom obchodíku a čakali na predavačku vykladajúcu tovar. V dome oproti stál a dychčal pes na reťazi. Betón pod ním, až pár metrov za ním nejaká šopka. Rozbité vedro vyvrátené. Páľava, páľava. Nikde ani kúsok tieňa. Žiaden strom a žiadna stena vytvárajúca chládok. Nad betónom sa mihotal vzduch. Búda bola, ale psovi slúžila naposledy pravdepodobne ako šteňaťu, u ktorého sa nepredpokladalo, že vyrastie až tak. A ten smädný tvor tam stál, tiekli mu sliny a čakal, kedy príde večer. Všetkým okoloidúcim na očiach.
Zazvonili sme pri bránke. Vyšla pani, prekvapená našim nasledujúcim rozhovorom. Nie nekričala, ani nebola pobúrená. Len sa dívala a zamyslene pokyvovala hlavou. Povedala: "Poviem mužovi," zavrela dvere a my sme na seba pozreli s nemou otázkou.
Pred týždňom sme sa tam opäť zastavili. Asi podvedomie kázalo rozprávať sa aj s manželom. Pes nebol na svojom mieste. Ani búda, ani vedro. Zľakli sme sa. Ale len na chvíľku. Uvideli sme ho. Mal pre seba vykosený dostatočne veľký priestor pod hruškami s neprevrhnuteľnou miskou s vodou. A búdou, do ktorej sa pohodlne vošiel.
Mgr. Dana Tóthová,
šéfredaktorka
To je nádherné ráno... Je sedem hodín, rosa na tráve sa trbliece ako v starej českej rozprávke. Tráva je svieža, pár dní dozadu pršalo každý deň. Vtáky akoby zacítili novú jar. Spievajú, tešia sa z nádherného dňa. Majú ešte chvíľočku čas. Keď slnko vystúpi vyššie, schovajú sa do korún stromov a na očiach zostanú už len večne sa hádajúce vrabce. Tie permanentne obsadzujú hniezda lastovičkám, ktoré sa chodia sťažovať k susedom.
Spomenula som si na čas spred mesiaca, keď sme sa vracali z práce. Zastavili sme sa v malom obchodíku a čakali na predavačku vykladajúcu tovar. V dome oproti stál a dychčal pes na reťazi. Betón pod ním, až pár metrov za ním nejaká šopka. Rozbité vedro vyvrátené. Páľava, páľava. Nikde ani kúsok tieňa. Žiaden strom a žiadna stena vytvárajúca chládok. Nad betónom sa mihotal vzduch. Búda bola, ale psovi slúžila naposledy pravdepodobne ako šteňaťu, u ktorého sa nepredpokladalo, že vyrastie až tak. A ten smädný tvor tam stál, tiekli mu sliny a čakal, kedy príde večer. Všetkým okoloidúcim na očiach.
Zazvonili sme pri bránke. Vyšla pani, prekvapená našim nasledujúcim rozhovorom. Nie nekričala, ani nebola pobúrená. Len sa dívala a zamyslene pokyvovala hlavou. Povedala: "Poviem mužovi," zavrela dvere a my sme na seba pozreli s nemou otázkou.
Pred týždňom sme sa tam opäť zastavili. Asi podvedomie kázalo rozprávať sa aj s manželom. Pes nebol na svojom mieste. Ani búda, ani vedro. Zľakli sme sa. Ale len na chvíľku. Uvideli sme ho. Mal pre seba vykosený dostatočne veľký priestor pod hruškami s neprevrhnuteľnou miskou s vodou. A búdou, do ktorej sa pohodlne vošiel.
Mgr. Dana Tóthová,
šéfredaktorka
Nazov: Dieťa a pes
Autor: Mgr. Dana Tóthová
Foto: Mgr. Dana Tóthová
Strany: 26-27
Autor: Mgr. Dana Tóthová
Foto: Mgr. Dana Tóthová
Strany: 26-27
"Len ju určite nepúšťajte k deťom. Priam ich neznáša!" varovala postaršia pani, ktorá musela odísť do nemocnice. Svoju malú Ajku - chutnučkú tučnučkú sučuľku - nechala na starosť susedke Božke, ktorá mala maličkú vnučku. Situácia by bola absolútne pokojná, pokiaľ by Božkina dcéra nezahlásila, že sa jej dovolenka v práci presunula na poslednú chvíľu a tým aj zájazd. Štrnásťmesačná vnučka mala tak poputovať k babke rovno do pazúrov Ajkiných. Božka bývala v dvojizbovom byte, ktorý však bol dostatočne priestranný. Správu o prijatí oboch naraz predýchavala tri dni, a keď nabrala dych, už mala situáciu premyslenú. No čo, kým bude Lenka čavargovať po byte po štyroch, Ajka bude v spálni a keď vnučka zaspí, sučuľka bude v iných častiach bytu.
Nazov: Aport - Pustenie a celý cvik
Autor: Mgr. Dana Tóthová
Foto: Mgr. Dana Tóthová
Strana: 14
Autor: Mgr. Dana Tóthová
Foto: Mgr. Dana Tóthová
Strana: 14
A sme vo finále. Postupným tréningom sa u nášho Dunča vypracoval záujem o aport a chuť prinášať ho. Medzitým sme nacvičovali sadnutie, ktoré sme zakomponovali i do nácviku predsadnutia. Čaká nás "chúlostivý" nácvik. A tým je pustenie a výdrž v sede pri nohe počas odhodenia aportu. Prečo chúlostivý? Lebo v tejto etape sa niektorí psovodi snažia veci príliš urýchliť, a v niektorých prípadoch sa môže stať, že pes, ktorý zbožňoval aportovanie, začne oň pozvoľne strácať záujem, pretože sa naň vyvíja veľký nátlak. V čom? Vysvetlenie príde na rad o chvíľku.
Nazov: Fotoseriál - aport 4. časť
Autor: Mgr. Dana Tóthová
Foto: Mgr. Dana Tóthová
Strany: 15-17
Autor: Mgr. Dana Tóthová
Foto: Mgr. Dana Tóthová
Strany: 15-17
Predvedenie cvikov:
1.Pustenie na povel
2.Odmena po usadení
3.Pustenie prinútením
4.Udržanie v sediacej polohe
5.Odchod po aport
6.Nácvik uvoľnenia
7.Odňatie aportu
8.Priradenie k nohe
9.Celý cvik
1.Pustenie na povel
2.Odmena po usadení
3.Pustenie prinútením
4.Udržanie v sediacej polohe
5.Odchod po aport
6.Nácvik uvoľnenia
7.Odňatie aportu
8.Priradenie k nohe
9.Celý cvik
Nazov: Na stolovej hore
Autor: Ing. Peter Suvák
Foto: Ing. Peter Suvák
Strany: 4-5
Autor: Ing. Peter Suvák
Foto: Ing. Peter Suvák
Strany: 4-5
Boli ste už niekedy na stolovej hore? Že nie, lebo tá je až kdesi v južnej Afrike? Áno, najznámejia stolová hora je tam. Ale netreba ísť až tak ďaleko, jedna taká menšia je aj na našom Slovensku, priamo v jeho srdci, vo Veporských vrchoch v Banskobystrickom kraji. Volá sa Klenovský Vepor. Ktovie, odkiaľ dostala svoje meno. Zrejme za to vďačí aj svojmu typickému tvaru - vrcholová časť ostrého, lichobežníkovitého profilu pravdepodobne niekomu pripomínala chrbát divej svine, teda "vepra". Vďaka tomu je výborne rozpoznateľný a viditeľný takmer zo všetkých vyšších pohorí Slovenska, najmä z blízkych Nízkych Tatier. A aj zo samotného "Vepra" je veru výborný výhľad